Otázky psychiatrov pri diagnostike bipolárnej poruchy
Zatiaľ čo duševné choroby ako depresia a úzkosť sú dobre známe a pomerne dobre pochopené, iným chorobám ako schizofrénia a obsedantno-kompulzívna porucha sa nedostáva takej pozornosti a sú veľmi nepochopené. Jednou z takýchto porúch je bipolárna porucha, ktorá môže byť dosť vyčerpávajúca a sprevádza ju množstvo príznakov, ktoré ovplyvňujú všetky aspekty života.
Bipolárna porucha pozostáva z depresívnych epizód, ktoré môžu byť ťažké, a manických epizód, pri ktorých sa človek môže správať nevypočítateľne, riskantne a dokonca byť v eufórii. Tieto manické alebo hypomanické epizódy môžu trvať od niekoľkých týždňov do niekoľkých mesiacov a po nich opäť nasledujú depresívne epizódy.
Stáva sa, že veľké množstvo ľudí trpiacich bipolárnou poruchou je nesprávne diagnostikovaných, pretože vyhľadajú liečbu, keď majú depresívnu epizódu, a namiesto bipolárnej poruchy je im diagnostikovaná depresia. U správneho lekára ju však možno správne diagnostikovať pomocou týchto otázok.
Zvýšená nálada nepretržite počas niekoľkých dní
Je rozdiel medzi tým, keď sa človek po depresívnej epizóde cíti lepšie ako zvyčajne, a niečím oveľa viac. Osoby s bipolárnou poruchou niekedy dokonca pociťujú stav eufórie, ktorý je bežným javom počas manickej epizódy. Môžu byť položené otázky typu „Cítili ste sa v posledných dňoch príliš dobre?“ alebo „Mali ste v posledných dňoch pocit, že vaša nálada je bezdôvodne zvýšená?“.
Pacienti môžu tiež rýchlo prejsť od sebavedomia a energie k rozrušenosti a reaktivite. Lekári potrebujú zistiť, či dobrý deň po depresívnej epizóde bol spôsobený situačnými okolnosťami, napríklad nájdením novej práce, alebo kvôli manickej epizóde, a k tomu ich môže viesť táto otázka.
Menej spánku, ale aj menej únavy
„Aj keď ste menej spali, všimli ste si, že ste sa necítili veľmi vyčerpaní?“ „Áno,“ odpovedal som. Zmeny v spánkovom režime sú hlavným faktorom, ktorý prispieva k mánii, a človek môže spať len niekoľko hodín, ale cíti sa energický a svieži. Tieto zmeny môžu byť prvým príznakom, že sa môže začínať manická epizóda. Preto sa stáva dôležité pochopiť, ako človek spí, pretože tieto zmeny nakoniec prispievajú k výraznej zmene nálady po depresívnej epizóde.
Veľa nápadov alebo zrýchlený mozog
Pomôcť vám môžu otázky typu: „Mali ste počas obdobia dobrej nálady pocit, že máte veľa nápadov a váš mozog je zrýchlený?“. Pacienti s bipolárnou poruchou majú problém udržať krok s množstvom myšlienok, ktoré sa im preháňajú hlavou, a uprostred manickej epizódy si nemusia vôbec uvedomovať, koľko sa toho v ich hlave deje.
V hypomanickej epizóde sa myšlienky môžu zdať skôr ostré a jasné ako rýchle, ale stále poukazujú na existenciu bipolárnej poruchy. Tak či onak, lekár by mal byť schopný pochopiť, že dochádza k zmene spôsobu, akým pacienti spracovávajú alebo premýšľajú o myšlienkach, a ako to ovplyvňuje ich mozog.
Viac rozprávania
Ľudia s bipolárnou poruchou rozprávajú veľmi rýchlo a majú tendenciu veľmi často skákať z jednej myšlienky na druhú. Otázky ako „Je ťažké sledovať, čo chcú povedať?“ alebo „Hovoria ako na bežiacom páse?“ sa kladú ošetrovateľom pacientov, aby získali lepšiu predstavu o ich správaní. Ďalším dôležitým znakom bipolárnej poruchy je nedostatok náhľadu, čo znamená, že pacient nemá o tejto zmene správania žiadnu predstavu a bude v nej pokračovať, akoby to bolo normálne.
Podstupovanie väčšieho rizika
Manická epizóda robí človeka impulzívnejším, takže je náchylnejší riskovať. Lekár musí pochopiť, či osoba len hrá, alebo či sa toto správanie výrazne líši od jej normálneho správania. Otázky typu „Robili ste veci, ktoré by ste považovali za riskantné“ sa kladú pacientovi aj ošetrovateľom. Manické epizódy sú oveľa rizikovejšie ako hypomanické, pacienti šoférujú a bezohľadne míňajú, a dokonca sa zúčastňujú na nebezpečných sexuálnych stretnutiach. Súčasťou rizikového správania je však aj nadmerné správanie, ktoré sa nedá kontrolovať, napríklad nadmerné nakupovanie.
Nárast toho, ako pozitívne sa cítite
Manická alebo hypomanická epizóda prichádza so zvýšenou náladou, ktorá môže zvýšiť sebadôveru, sebaúctu a optimizmus človeka vysoko nad normálny rozsah. Pacient môže napríklad lekárovi povedať, že má pocit, že sa mu darí v práci, a pretože sa cíti tak dobre, chce teraz dať výpoveď a začať ten podnikateľský zámer, ktorý plánuje už roky bez konkrétneho plánu. Možno položiť otázky typu: „Cítili ste sa v poslednom čase múdrejší, úspešnejší alebo atraktívnejší?“.
Rodinná história
Pri snahe diagnostikovať bipolárnu poruchu môže byť veľmi nápomocná rodinná anamnéza. Riziko vzniku bipolárnej poruchy sa výrazne zvyšuje u tých, ktorí majú blízkych rodinných príslušníkov s týmto ochorením, napríklad rodiča alebo súrodenca. Okrem toho, kladenie týchto otázok pacientovi aj rodinnému príslušníkovi môže dobre fungovať, pretože pacient často úplne nerozumie tomu, čo sa deje, a nedokáže vždy odpovedať na otázky úplne a pravdivo.