Generatívna umelá inteligencia a kognitívna umelá inteligencia

Generatívna umelá inteligencia a kognitívna umelá inteligencia vznikajú ako veľmi špecializované disciplíny umelej inteligencie. Generatívna umelá inteligencia pomocou spôsobov hlbokého učenia vytvára nový obsah – obrázky, hudbu alebo text – na základe vzorov získaných z pomerne veľkých súborov údajov. Kognitívna umelá inteligencia zlepšuje systémy na podporu rozhodovania, inteligentných asistentov, autonómne vozidlá a diagnostiku v zdravotníctve tým, že zlepšuje schopnosti riešenia problémov, rozhodovania a interakcie.

Funkcie generatívnej umelej inteligencie

Niektoré hlavné vlastnosti, ktoré charakterizujú generatívnu umelú inteligenciu, ju výrazne odlišujú od predchádzajúcich revolúcií v možnostiach oblasti umelej inteligencie.

Prístupy v generatívnej umelej inteligencii majú určitý stupeň autonómie na obsahu, s ktorým sa trénujú a podľa toho sa vyvíjajú. Generatívna umelá inteligencia je teda typ umelej inteligencie, ktorá sa zameriava na vytváranie textu, grafiky a mnohých ďalších foriem údajov. Generuje väčšinu výsledkov analýzy údajov a na základe výsledkov vyvíja nový obsah. Inými slovami, identifikuje, predpovedá a generuje obsah z už dostupných databáz, teda spolieha sa na strojové učenie.

Generatívna umelá inteligencia sa využíva v oblastiach, ako je zdravotníctvo, kreatívny priemysel generovaním umeleckého a hudobného obsahu a digitálny marketing. Stručne povedané, generatívna umelá inteligencia sa považuje za veľmi cennú v úlohách vyžadujúcich kreativitu, predpovedanie a prispôsobenie, pretože má schopnosť samostatne generovať komplexné výstupy z rôznych vstupných súborov údajov.

Generatívne trendy v priemyselných odvetviach využívajú generatívnu umelú inteligenciu na optimalizáciu procesov. Od zdravotníctva, ktoré uplatňuje umelú inteligenciu na objavovanie liekov a v personalizovanej medikácii, až po kreatívne oblasti, v ktorých možno umelú inteligenciu využiť na generovanie umenia, alebo financie, ktoré túto technológiu uplatňujú v prediktívnej analytike a na riadenie rizík, generatívna umelá inteligencia dláždi cestu k novej prevádzkovej efektívnosti v rôznych odvetviach a otvára nové možnosti.

Nové trendy v generatívnej umelej inteligencii sú zamerané viac na efektívnosť a škálovanie modelov otvorením nových oblastí vrátane multimodálneho učenia a nekontrolovaných prístupov. To teda otvára ďalšie možnosti širokého záberu kreativity a schopnosti riešiť problémy v širokom spektre oblastí, ktoré siahajú od umenia a dizajnu až po zdravotníctvo a financie.

Funkcie kognitívnej umelej inteligencie

Kognitívna umelá inteligencia je nová subdoména v oblasti umelej inteligencie, ktorá sa snaží simulovať a tiež rozšíriť ľudské kognitívne schopnosti do rôznych spektier. Na základnej úrovni charakteru je kognitívna umelá inteligencia jednoducho zdatnosť v spracovaní prirodzeného jazyka, čo je podobné ako porozumenie alebo interpretácia ľudských jazykov s veľmi vysokou mierou presnosti.

Základným stavebným prvkom kognitívnej umelej inteligencie je strojové učenie, najmodernejšie algoritmy aplikované v procese hľadania zložitých vzorov na veľkom množstve údajov. Táto oblasť zaznamenala veľký úspech v oblasti počítačového videnia, rozpoznávania obrazu, detekcie objektov a rozpoznávania tvárí, kde sa realizuje veľmi vysoká presnosť a správnosť pri rozpoznávaní a identifikácii objektov alebo scén a ich individualít pri prevode vizuálnych údajov do aplikácií štýlov od sledovania až po lekársku diagnostiku.

Adaptabilita a uvedomovanie si kontextu prostredníctvom dynamickej zmeny reakcií a akcií zodpovedajúcich aktuálnym okolnostiam patria medzi zaznamenané silné stránky kognitívnej umelej inteligencie. To jej dáva flexibilný typ schopnosti učiť sa – časom si začne počínať lepšie a umožňuje preferenciu interakcie, ktorá je špecifická pre jednotlivca alebo kontrolovanú históriu interakcie.

Zahŕňa aj emocionálnu inteligenciu, kde rozpoznávanie a reagovanie na to, aké sú obavy z pozitívneho hodnotenia, môže byť prostredníctvom textu, reči alebo výrazu tváre. Týmto spôsobom bude ešte empatickejšia v interakcii a nuansovanejšia v chápaní ľudského správania.

Ako sa generatívna umelá inteligencia líši od kognitívnej umelej inteligencie

Generatívna umelá inteligencia sa špecializuje na vytváranie nového obsahu alebo údajov na základe naučených vzorov, pričom sa zameriava na napodobňovanie alebo vylepšovanie atribútov nájdených v tréningových údajoch. Naproti tomu kognitívna umelá inteligencia sa snaží replikovať a rozšíriť kognitívne schopnosti podobné ľudským, ako je napríklad uvažovanie, riešenie problémov a rozhodovanie v rôznych oblastiach.

Cieľ a zameranie

Generatívna umelá inteligencia
Generatívna umelá inteligencia sa skutočne zameriava na tupé vytváranie nového obsahu alebo údajov na základe určitého naučeného súboru alebo vzorov zo súboru údajov použitých na trénovanie.

Kognitívna umelá inteligencia
Kognitívna umelá inteligencia vystupuje ako typ umelej inteligencie, ktorá supluje ľudské kognitívne schopnosti prostredníctvom uvažovania, riešenia problémov, získavania skúseností prostredníctvom učenia a rozhodovania. Snaží sa teda objavovať svet a vzťahovať sa k nemu približne podobným spôsobom ako ľudské poznávanie.

Metódy a techniky

Generatívna umelá inteligencia
Generatívna umelá inteligencia Je založená najmä na technikách hlbokého učenia, ktoré zahŕňajú generatívne adverzné siete a variačné autoenkodéry spolu s inými architektúrami neurónových sietí zameranými na generovanie nového obsahu. Tieto modely sa učia generovať výstupy, ktoré sa podobajú trénovaným údajom.

Kognitívna umelá inteligencia
Kognitívna umelá inteligencia môže zahŕňať reťazenie naprieč väčšinou disciplín umelej inteligencie, ako je strojové učenie, spracovanie prirodzeného jazyka, počítačové videnie a prípadne robotika. Určená na uvažovanie a kontextualizáciu – v podstate symbolické uvažovanie spojené so štatistickým učením.

Rozsah a zložitosť

Generatívna umelá inteligencia
Hoci generatívna umelá inteligencia je svojou povahou generatívna, jej modelovanie a trénovanie bolo zložitejšie, celkom všeobecne sa obmedzuje na generovanie nových inštancií údajov alebo obsahu na základe naučených vzorov. Kľúčom je potom vernosť trénovacím údajom, nie to, o koľko ďalekosiahlejšie môže byť pochopenie alebo uvažovanie.

Kognitívna umelá inteligencia
Kognitívna umelá inteligencia sa zaoberá širšími, náročnejšími otázkami, ktoré si vyžadujú nielen vhľad do databázy, ale aj kontextové porozumenie, učenie z riedkych údajov, ako aj adaptívne rozhodovanie. Ešte komplikovanejšia je požiadavka, že musí modelovať aspekty zasahujúce do ľudského poznania v mnohých smeroch.

Na záver

Generatívna umelá inteligencia v podstate znamená jednoducho vytváranie nového obsahu alebo údajov prostredníctvom využívania naučených vzorov, zatiaľ čo kognitívna umelá inteligencia replikuje kognitívne schopnosti podobné ľudským, pokiaľ ide o uvažovanie, učenie a riešenie problémov v rôznych kontextoch. Viac-menej obe slúžia rôznym cieľom v rámci lepšieho prostredia výskumu a využívania umelej inteligencie.

V podstate, hoci generatívna umelá inteligencia zohráva významnú úlohu, skutočná podstata potenciálu umelej inteligencie spočíva v kognitívnej umelej inteligencii. Táto technológia dokáže myslieť, učiť sa a uvažovať podobne ako ľudia, čo znamená nástup transformačnej éry, v ktorej stroje napodobňujú ľudské poznanie.