Čo by mal vedieť každý odborník na kybernetickú bezpečnosť

Umelú inteligenciu (AI) možno zároveň považovať za jedinečnú zbraň a rastúcu hrozbu v kontexte moderného boja proti protivníkovi v rýchlo sa meniacom svete kybernetických hrozieb. V tejto súvislosti možno uviesť dve odlišné pozorovania. Technológie umelej inteligencie ponúkajú obrovský potenciál na zlepšenie kybernetickej bezpečnostnej ochrany v digitálnom prostredí, na analýzy založené na obsahu a na pokročilé scenáre odhaľovania a prevencie hrozieb, ktoré ďaleko presahujú možnosti tradičných nástrojov IT bezpečnosti. Zoznámime sa s hlavnými hrozbami umelej inteligencie, ktorým musí čeliť každá kybernetická bezpečnosť, a pomôžeme záujemcom oboznámiť sa s potenciálnymi hrozbami umelej inteligencie a s tým, ako sa proti nim chrániť.

Vplyv umelej inteligencie na kybernetickú bezpečnosť

O vplyve umelej inteligencie na kybernetickú bezpečnosť sa toho povedalo a napísalo veľa. Je to však stále mladá oblasť a môže byť predmetom budúceho výskumu z technologického aj sociálneho hľadiska.

Strojové učenie a umelá inteligencia boli široko integrované v rámci činností v oblasti kybernetickej bezpečnosti s výhodami, ako je identifikácia hrozieb, rozpoznávanie signálov a nápadných vzorov v zariadeniach. Nové riešenia a aplikácie založené na umelej inteligencii pomáhajú odborníkom na kybernetickú bezpečnosť vykonávať masívne výpočty a zistenia potenciálnych hrozieb a včas reagovať na narušenia.

S rýchlym nárastom využívania umelej inteligencie sa však zvyšuje aj trend využívania technológií umelej inteligencie na plánovanie a realizáciu nových a komplikovanejších útokov, ktoré nie sú prekazené bežnými bezpečnostnými systémami. Ide o hrozby umelej inteligencie, ktoré predstavujú veľkú výzvu pre organizácie z celého sveta, a preto je potrebné byť naďalej v strehu a vytvárať proaktívne opatrenia pre kybernetickú bezpečnosť.

Pochopenie hrozieb umelej inteligencie

Protivníkovo strojové učenie

Adversarial machine learning (nepriateľské strojové učenie) je postup, ktorého cieľom je podvracať operácie systémov a modelov umelej inteligencie tým, že sa im podávajú podnety, ktoré sú špeciálne navrhnuté tak, aby zavádzali alebo zatajovali. Hackeri totiž môžu ľahko preniknúť do algoritmu umelej inteligencie a začať meniť výsledky alebo sa dokonca rozhodnúť pre falošne pozitívne, negatívne výsledky alebo prienik do bezpečnostných opatrení.

Škodlivý softvér poháňaný umelou inteligenciou

Jedným z nových trendov medzi kyberzločincami je využívanie technológií umelej inteligencie na vytváranie malvéru, ktorý sa dokáže učiť a zlepšovať z hľadiska funkčnosti a spôsobov prenikania do IT systémov pri každej interakcii s nimi a bezpečnostnými opatreniami použitými na ich ochranu. Inteligentný malvér je sebestačný a nevyžaduje si zásah zo strany svojich tvorcov, dokáže rozpoznať slabé miesta, vyhnúť sa odhaleniu a šíriť sa v sieťovom prostredí obrovskou rýchlosťou, čo je nebezpečné pre informácie a materiál organizácií.

Deepfakes a manipulované médiá

Technológia vytvárania deepfake zahŕňa falošné zvuky, videá a obrázky, ktorých syntéza sa dosahuje pomocou algoritmov umelej inteligencie. Deepfakes môžu využívať na spreneveru zdrojov, sprostredkovanie falošných informácií alebo organizovanie telefonických podvodov, čo ničí dôveru a čestnosť v interakciách.

Phishingové útoky posilnené umelou inteligenciou

Phishingový útok s podporou umelej inteligencie plne využíva umelú inteligenciu pri vývoji viacerých falošných e-mailov, ktoré sú jedinečné a ťažko dešifrovateľné. Tento druh útoku umožňuje útočníkom posielať phishingové správy konkrétnym osobám na základe údajov, ako je vek, pohlavie a ďalšie osobné atribúty, ktoré by sa dali získať z analýzy údajov.

Automatizované sociálne inžinierstvo

Niekoľko útokov sociálneho inžinierstva využíva umelú inteligenciu, ktorá zahŕňa strojové učenie na dosiahnutie nasledujúcich cieľov:

Analyzovať údaje zverejnené na sociálnych sieťach, vybrať ciele útokov a vytvoriť správy, ktoré precvičujú psychologické medzery. Kognitívne operačné metódy sú všestranné v tom zmysle, že sú schopné vynútiť si ľudské konanie, oklamať používateľov a získať citlivé informácie.

Zmierňovanie hrozieb umelej inteligencie: Bezpečnostný audit

Odporúčania a osvedčené postupy pre odborníkov na kybernetickú bezpečnosť.

Priebežné monitorovanie a analýza

Od bezpečnostných profesionálov sa vyžaduje, aby využívali vhodné nástroje na odhaľovanie takýchto hrozieb spojených so systémami založenými na umelej inteligencii pri spracovaní údajov v reálnom čase. Prostredníctvom dôsledného sledovania sieťovej prevádzky, systémových protokolov a aktivít používateľov budú organizácie schopné zistiť správanie, ktoré môže byť potenciálnym indikátorom útokov na umelú inteligenciu.

Zvýšené bezpečnostné povedomie

Zabezpečenie toho, aby zamestnanci chápali riziká, ktoré predstavuje umelá inteligencia, a správne opatrenia kybernetickej bezpečnosti zostávajú rozhodujúce pre predchádzanie útokom riadeným umelou inteligenciou. Koncepty školení o kognitívnom bezpečnostnom povedomí zahŕňajú posudzovanie a identifikáciu toho, čo je phishing, vyhodnocovanie vecí, ako sú prijaté e-maily a odkazy, a znalosť toho, ako nahlasovať podivné veci.

Adaptívne bezpečnostné opatrenia

Adaptívna bezpečnosť založená na umelej inteligencii a strojovom učení umožňuje organizáciám prispôsobovať bezpečnostné opatrenia podľa aktuálnych a budúcich hrozieb a rizík. Adaptívne bezpečnostné riešenia sa vzťahujú na schopnosť analyzovať vzory kybernetických útokov, upravovať bezpečnostné opatrenia a kontrolu a brániť sa proti novým hrozbám dynamickým spôsobom s malým alebo žiadnym ľudským zásahom.

Spolupráca a zdieľanie informácií

Zdieľanie informácií je dôležitým faktorom v rámci kybernetickej bezpečnosti a malo by sa uskutočňovať s inými odborníkmi v tejto oblasti vzhľadom na vznikajúce hrozby zo strany umelej inteligencie. Takto môžu rôzne organizácie obohatiť chápanie problémov obrany a reakcie na ne, spolu so zlepšením riadenia obrany na následky útokov.

Etický vývoj a regulácia umelej inteligencie

Zachovanie vhodného etického pohľadu na vývoj umelej inteligencie a presadzovanie správnej regulácie a riešenia potenciálne nebezpečných hrozieb súvisiacich s umelou inteligenciou je veľmi dôležité. Navrhuje sa tiež, aby pracovníci v oblasti kybernetickej bezpečnosti podporovali vznikajúce technológie umelej inteligencie s väčšou otvorenosťou, zodpovednosťou a spravodlivosťou, aby sa zabránilo náchylnosti na manipuláciu a zneužitie zo strany protivníkov.

Zhrnutie

Keďže používanie technológií umelej inteligencie sa vo sfére kybernetickej bezpečnosti stáva čoraz bežnejším, predstavitelia odvetvia kybernetickej bezpečnosti musia byť vnímavejší voči zmenám a venovať väčšiu pozornosť hrozbám, ktoré prichádzajú s umelou inteligenciou vo sfére kybernetickej bezpečnosti. Prostredníctvom uvedomenia si typu nebezpečenstiev, ktoré umelá inteligencia prináša, uplatňovania úspešných obranných opatrení a ovplyvňovania žiaducich postupov umelej inteligencie môžu odborníci na kybernetickú bezpečnosť chrániť informácie, IT systémy a cennosti organizácií pred novými druhmi hrozieb.

S vývojom a stále väčším prelínaním predmetu umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti sa stáva užitočným a skutočne nevyhnutným zostať relevantný, reagovať a spolupracovať, aby bolo možné účinne reagovať na hrozby, ktoré predstavuje vývoj umelej inteligencie. Len vďaka správnemu prijatiu týchto zásad a účinnému využívaniu technológií umelej inteligencie odborníkmi na kybernetickú bezpečnosť možno zachovať nedotknuteľnosť a schopnosti prostredia informačných technológií na globálnej úrovni.

Pripravili sme pre vás najčastejšie otázky týkajúce sa tejto témy a odpovede na ne

Aké sú najnovšie hrozby umelej inteligencie v oblasti kybernetickej bezpečnosti?

Medzi najnovšie hrozby umelej inteligencie v oblasti kybernetickej bezpečnosti patria pokročilé phishingové kampane, klonovanie hlasu, deepfakes a zahraničný škodlivý vplyv. Útoky poháňané umelou inteligenciou môžu zahŕňať aj sofistikovaný spear phishing, zero-day útoky a používanie malvéru generovaného umelou inteligenciou na vyhnutie sa detekcii. Okrem toho sa umelá inteligencia môže použiť na vytvorenie presvedčivejších a cielenejších útokov, čím sa sťaží ich identifikácia a zmiernenie.

Ako sa dá umelá inteligencia zlomyseľne použiť pri kybernetických útokoch?

Umelú inteligenciu možno pri kybernetických útokoch použiť zlomyseľne využitím algoritmov strojového učenia na automatizáciu a zlepšenie možností tradičných útokov. To zahŕňa:

• Phishing a sociálne inžinierstvo: E-maily a správy generované umelou inteligenciou môžu byť vytvorené tak, aby sa presvedčivo vydávali za dôveryhodné zdroje, vďaka čomu účinnejšie oklamú obete.
• Malvér a ransomvér: Umelá inteligencia sa dá použiť na vytvorenie sofistikovaného malvéru, ktorý sa prispôsobuje a vyvíja, aby sa vyhol detekcii, a na optimalizáciu ransomvérových útokov s cieľom dosiahnuť maximálny účinok.
• Hlboké falzifikáty a klonovanie hlasu: Technológiu deepfake poháňanú umelou inteligenciou možno použiť na vytváranie presvedčivých zvukových a obrazových napodobenín, čo umožňuje presvedčivejšie podvody a útoky.
• Vyhýbanie sa detekcii sieťových anomálií: Algoritmy umelej inteligencie sa dajú použiť na obchádzanie systémov detekcie narušenia napodobňovaním bežných vzorcov sieťovej prevádzky.
• Automatizované útoky: Umelá inteligencia dokáže automatizovať útoky, čím sa stávajú rýchlejšími, cielenejšími a ťažšie odhaliteľnými.

Aké sú dôsledky umelej inteligencie v oblasti ochrany súkromia a bezpečnosti údajov?

Dôsledky umelej inteligencie v oblasti ochrany súkromia a bezpečnosti údajov zahŕňajú:

• Narušenie ochrany údajov: Systémy umelej inteligencie môžu zhromažďovať a spracovávať obrovské množstvo osobných údajov, čím sa zvyšuje riziko neoprávneného prístupu a narušenia ochrany údajov.
• Biometrické údaje: Rozpoznávanie tváre a iné biometrické technológie poháňané umelou inteligenciou môžu zasahovať do súkromia a zhromažďovať citlivé údaje, ktoré sú jedinečné pre jednotlivcov.
• Nepriehľadné rozhodovanie: Algoritmy umelej inteligencie môžu prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce životy ľudí bez transparentného zdôvodnenia, čím umožňujú ich sledovanie.
• Zabudované zaujatosti: Umelá inteligencia môže v údajoch, ktoré jej sú poskytované, upevňovať existujúce zaujatosti, čo vedie k diskriminačným výsledkom a porušovaniu súkromia.
• Bezpečnosť údajov: Systémy umelej inteligencie si vyžadujú veľké súbory údajov, čo z nich robí atraktívne ciele pre kybernetické hrozby, čím sa zvyšuje riziko narušenia, ktoré by mohlo ohroziť súkromie osôb.

Ako sa môžu organizácie brániť proti hrozbám poháňaným umelou inteligenciou?

Organizácie sa môžu brániť proti hrozbám poháňaným umelou inteligenciou zavedením bezpečnostných nástrojov poháňaných umelou inteligenciou, prijatím viacúrovňového prístupu k bezpečnosti, používaním kontrolných mechanizmov autentifikácie a autorizácie poháňaných umelou inteligenciou, vzdelávaním zamestnancov, udržiavaním aktuálnych informácií o najnovších hrozbách a vypracovaním komplexných plánov reakcie na incidenty.

Aké etické aspekty vyplývajú z používania umelej inteligencie v kybernetickej bezpečnosti?

Medzi etické úvahy pri kybernetickej bezpečnosti využívajúcej umelú inteligenciu patria obavy o súkromie a sledovanie údajov, diskriminačné výsledky, zodpovednosť a transparentnosť. Algoritmy umelej inteligencie môžu upevňovať predsudky a neprehľadné rozhodovacie procesy bránia zodpovednosti. Okrem toho nástroje poháňané umelou inteligenciou môžu viesť k presunu pracovných miest a vyvolávajú otázky týkajúce sa zodpovednosti a transparentnosti pri ich používaní.

Čo by mali robiť odborníci na kybernetickú bezpečnosť, aby zostali chránení pred hrozbami umelej inteligencie

Profesionáli v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mali zostať vpredu pred hrozbami umelej inteligencie tým, že sa budú neustále učiť a prispôsobovať vyvíjajúcim sa technológiám umelej inteligencie, zabezpečovať etické používanie umelej inteligencie a integrovať nástroje poháňané umelou inteligenciou s cieľom zlepšiť odhaľovanie hrozieb a reakciu na ne. Mali by sa tiež zamerať na vzdelávanie používateľov, zavádzanie spoľahlivých bezpečnostných opatrení a aktualizáciu informácií o nových hrozbách a riešeniach.