Autizmus: Čo hovoria fakty a najnovšie výskumy

Autizmus je vývinová porucha. Je známa aj ako porucha autistického spektra, je to celoživotné ochorenie, ktoré sa nedá liečiť a ovplyvňuje schopnosť dieťaťa komunikovať a socializovať sa s okolitým svetom. Väčšina príznakov sa začne prejavovať v priebehu prvých dvoch rokov života dieťaťa, ale včasné varovné príznaky sa môžu prejaviť už do 6 mesiacov. Závažnosť ochorenia sa u jednotlivých detí líši, ale u každého sa vyskytujú rovnaké určujúce znaky súvisiace s autizmom. Včasné rozpoznanie a intervencia môžu dieťaťu pomôcť rozvinúť niektoré zručnosti do budúcnosti, ale ak sa nechá príliš dlho bez zásahu, pre dieťa a jeho rodičov sa stane ťažké vyrovnať sa s týmto stavom sami.

Do šiestich mesiacov deti, u ktorých sa vyvinul autizmus, nevykazujú žiadne známky úsmevu a iných teplých prejavov. Približne v 9 mesiacoch deti nevykazujú žiadne známky komunikácie, ako napríklad odpovedanie na zvuky a gestá. Keď majú rok, chýba reakcia na ich mená, žiadne bľabotanie alebo iný typ detskej reči a nepoužívajú ani gestá, ako je ukazovanie, mávanie a natiahnutie ruky. V 16 mesiacoch ešte stále nedokážu povedať žiadne slová a nepokúšajú sa rozprávať. Do dvoch rokov deti nedokážu samy vytvoriť dvojslovné vety a majú tendenciu opakovať alebo napodobňovať to, čo počujú okolo seba.

S pribúdajúcim vekom sa príznaky autizmu prehlbujú a stávajú sa pre rodičov a rovesníkov zreteľnejšie. Rozvíjajúce sa príznaky možno rozdeliť do 4 kategórií – sociálne ťažkosti, ťažkosti s rečou a jazykom, ťažkosti s neverbálnou komunikáciou a príznaky nepružnosti. Mnohé autistické deti majú aj opakujúce sa a obmedzené správanie.

Sociálne ťažkosti zahŕňajú

• Uprednostňujú, keď sa ich nikto nedotýka, nemazlí sa s nimi ani ich nedrží v náručí.
• Nehrá sa „predstierané hry“, nezapája sa s inými deťmi a nepoužíva hračky tvorivým spôsobom.
• Má problém porozumieť pocitom alebo o nich hovoriť.
• Pôsobí odťažito a nevníma iných ľudí a svoje okolie.
• Zdá sa, že nepočuje, keď naňho hovoria iní ľudia.
• Nezdieľa sa o veci s inými ľuďmi.

Jazykové a rečové ťažkosti zahŕňajú

• Má ťažkosti s vyjadrovaním potrieb alebo želaní.
• Na otázky odpovedá skôr opakovaním, než aby ich počúval.
• Nerozumie jednoduchým výrokom, pokynom a otázkam.
• Hovorí nezvyčajným tónom hlasu, napríklad používa zvláštnu výšku alebo rytmus.
• Nesprávne používa jazyk alebo môže o sebe hovoriť v tretej osobe.
• Opakuje stále tie isté slová alebo frázy bez toho, aby mal v úmysle komunikovať.
• Nerozumie podtónom v jazyku, ako je irónia, humor a sarkazmus.

Medzi ťažkosti v neverbálnej komunikácii patria

• Používa výraz tváre, ktorý nezodpovedá tomu, čo hovorí.
• Robí veľmi málo gest a môže pôsobiť strnulo a roboticky.
• Nemotornosť, abnormálne držanie tela a excentrické pohyby, napríklad chôdza len po špičkách.
• Vyhýba sa očnému kontaktu.
• Nerozumie výrazu tváre, tónu hlasu a gestám iných ľudí.
• Nereaguje na pokusy iných ľudí získať jeho pozornosť.
• Nezvyčajne reaguje na pohľady, vône a zvuky.

Príznaky nepružnosti

• Musí dodržiavať pevnú rutinu.
• Môže reagovať prudko, ak dôjde k zmene rutiny.
• Zaujatie úzkou témou záujmov, často zahŕňajúcou čísla a symboly.
• Dlhé časové úseky strávi sledovaním pohybujúcich sa predmetov alebo sa sústredí len na jednu časť objektu.
• Opakuje stále tie isté činnosti.

Niektoré z opakujúcich sa prejavov správania zahŕňajú okrem iného neustále mávanie rukami, olizovanie prstov, búchanie hlavou o predmety, otáčanie sa v kruhu, hojdanie sa dopredu a dozadu, pohybovanie prstami pred očami a klepanie do uší.

Čo hovoria štúdie a výskumy

Donedávna sa predpokladalo, že autizmus je výlučne genetický, ale čoraz viac výskumov ukazuje, že pri jeho vzniku zohrávajú úlohu aj environmentálne a vonkajšie faktory. Okrem toho sa zdá, že prenatálne prostredie je tiež dôležitým faktorom, ktorý môže viesť k vzniku autizmu. Rizikové faktory zvyšujú aj znečisťujúce látky, ako sú ťažké kovy a pesticídy počas tehotenstva, ako aj infekcie u matky počas tehotenstva. Niektoré štúdie ukázali, že tehotné ženy, ktoré užívajú antidepresíva počas prvého trimestra tehotenstva, korelujú s narodením autistických detí.

Nové výskumy ukázali, že autistické deti majú výrazne väčší mozog a zväčšený objem mozgu počas dojčenského veku, čo sa pozorovalo prostredníctvom zobrazenia magnetickou rezonanciou vo vývoji dieťaťa. V jednej zo štúdií sa ďalej uvádza, že tento druh mozgovej aktivity by mohol výskumníkom pomôcť predpovedať, či sa u rizikového dieťaťa v budúcnosti skutočne vyvinie autizmus. Na základe rizikového faktora bola vybraná skupina 148 dojčiat. Tí, ktorí mali súrodenca s autizmom, čo zvyšovalo šance dieťaťa na rozvoj autizmu u neho samotného, a tí, ktorí nemali v rodine žiadnu autistickú anamnézu. Výskumníci dokázali pomerne presne predpovedať, u koho sa nakoniec do 2 rokov prejavia markery autizmu. Hoci táto štúdia mala svoje obmedzenia, je prvým krokom k predpovedaniu toho, ako môže autizmus vzniknúť a aké faktory sa tiež môžu podieľať na vzniku tohto ochorenia. Keďže výskum je nevyhnutný na pochopenie fungovania niektorých stavov, je to krok správnym smerom.